RECENZE: Lukáš Vavrečka, Meziměsta

Byť spisovateľom je náročné. Inšpirácia nepríde na povel, nápady nenájdete automaticky, skvelé dialógy nenapíšete na počkanie. Občas sa stane, že zamrznete, že sa váš príbeh zastaví, postavy prestanú spolupracovať a dej sa nechce pohnúť ďalej. To sa stalo spisovateľovi, ktorý navyše zostal doma sám so synom autistom, a to počas covidového šialenstva.

Môj vesmír nie je tvoj
Viktora okolnosti prinútia postarať sa o autistického syna. Manželka odišla opatrovať chorú matku. Už to, že sa musí starať o dieťa so špecifickým vnímaním vecí a potrebami, by bolo ťažké. Ale na ňom zostala starostlivosť o celú domácnosť. Aby toho nebolo málo, zúri pandémia. Nedá sa voľne pohybovať, treba dodržiavať obmedzenia, čo znamená, že sa život zúžil na byt, domáce práce, nákupy, občas ihrisko a prechádzky vonku. Neustály stres neprospieva Viktorovej tvorivosti. Je spisovateľ a zdá sa, že knihu, ktorú už nejaký čas píše, nedopíše. Nie je schopný vymyslieť pokračovanie príbehu, zmysluplné dialógy a dať tomu všetkému šťavu, aby bol román pre čitateľov pútavý. Akosi podvedome začne prechádzať do sveta svojho syna Ámosa. Je to niečo nové, neznáme, a Viktor až teraz, nečakane, objavuje krásy aj úskalia synovho vnímania a prežívania.

Realita vs. fantázia
Kým Viktor čaká na návrat manželky, bojuje so synom, okolím, knihou aj sám so sebou. Snaží sa ovládať, avšak tlak, ktorému vzdoruje, je veľký. Úniky do fantázie, akéhosi Medzimesta, sú čoraz častejšie. Prechádza s Ámosom vrstvami aj zákutiami tohto miesta, spoznávajú jeho obyvateľov so zvieracími maskami na tvárach, zvyky aj zvláštnosti a unikajú pred strážnymi psami, ktorí ich prenasledujú.

Viktora prekvapuje, že toto alegorické mesto mu pomáha prekonávať každodenné stresy aj povinnosti. Spoznáva a vyrovnáva sa so synovým svetom a všetkým, čo mu život hádže pod nohy. Utrieďuje si myšlienky, objavuje to, čo je pre neho najdôležitejšie, a verí, že konečne nájde spôsob, akým pochopí Ámosa. Zisťuje, o čo chce bojovať. Nápomocný je mu v tom ešte jeden člen rodiny, o ktorom sme doteraz ani netušili, hoci niesol na svojich pleciach viac problémov, stresu a starostí, než by si zaslúžil...

Poetické „MEDZI“
Román Medzimesta osciluje medzi fantasy a magickým realizmom, a zároveň je kruto realistický. Hlavná postava Viktor sa ocitá v sieti nepriaznivých okolností. Okrem covidu, ktorý ľudí uväznil v bytoch a izoloval ich od okolitého sveta, je prinútený pokúsiť sa chápať svojho autistického synčeka, ktorý myslí, koná a cíti inak ako ostatné deti. Navyše sa mu nedarí dopísať román, čo je samo o sebe dosť frustrujúce, pretože písanie ho živí. Zatvorený v byte, s minimálnou možnosťou pohybu a kontaktu s inými ľuďmi, prežíva svoje rodičovské aj spisovateľské peklo.

Dostali sme realistický obraz vzťahu Viktora a jeho manželky, poznačený emocionálnym vypätím a vyčerpaním starostlivosťou o rodinu a každodennou rutinou. Zároveň vidíme ich snahu o fungujúci manželský život a symbiózu s postihnutým dieťaťom a jeho svetom. Okrem Ámosovej zvláštnosti musí rodina bojovať aj s predsudkami. Ľudia totiž vidia Ámosa ako nepočúvneho, nevychovaného alebo rozmaznaného. Jeho stav a vnímanie sveta sa totiž veľmi ťažko vysvetľujú ľuďom, ktorí v podstate nemajú záujem pochopiť, čím si rodičia denne prechádzajú.

Pomocná barlička
Lukáš Vavrečka necháva Viktora hľadieť očami malého chlapca. Ten si začne vytvárať akúsi pomocnú barličku, pomocné miesto, Medzimesto – univerzum s vlastnými pravidlami, slovami, zákonmi aj obyvateľmi. Zrazu sa v ňom ocitnú a hľadajú svoje bezpečné miesto. Hoci je tento malý vesmír fantáziou, kopíruje realitu. Pandémiu, skutočných ľudí, obľúbené detské hry a chlapcove skomoleniny. S týmto snovým svetom sa nenápadne prepletá aj ten rozpísaný, románový. Takže Viktor s Ámosom stretávajú postavy z nedokončenej knihy, sledujú ich, akoby boli skutočné, a prežívajú ich životy.

V Medzimeste je možné všetko. Dokonca v ňom objavíme ďalšieho člena rodiny, ktorého Ámos volá Lišec. Sprevádza otca a brata, je vždy nápomocný, veselý a hravý. Snaží sa, no Viktor túto snahu neoceňuje. Dokonca mu ubližuje. Akoby bol väčšinu času Lišec neviditeľný. Aký šok Viktor zažije, keď si uvedomí, že ide o živého človeka – o niekoho, kto možno trpí viac než on s manželkou, pretože ho prehliadajú.

Svet Medzimesta je živý a prelína sa v ňom fantázia so skutočnosťou. Niekedy nudnou, inokedy vystresovanou, únavnou, stereotypnou a najmä vyčerpávajúcou. No je možné, že tieto stretnutia pomôžu Viktorovi vidieť svoju nedopísanú knihu úplne inými očami. Rovnako aj syna, realitu a ľudí v nej...

Choďte do toho
Medzimesta sú citlivo napísaný príbeh. V rôznych obmenách ho prežívali alebo práve prežívajú mnohí z nás. Je o vysporadúvaní sa s problémami, ranami života, nesúladom medzi našimi predstavami, prianiami a realitou. Nečakajte nudný či pomalý dej. Stále sa niečo deje a udalosti chvíľami naberú veľmi rýchly a nečakaný spád. Autor skvele zvládol prelínanie medzi fantáziou a realitou. Osudy postáv sa vás dotknú na citlivom mieste a vy pochopíte, že problémy sa nedajú ukrývať pod koberec donekonečna a že ani ľuďom, na ktorých vám záleží, sa nežije ľahko. Možno aj kvôli vám a vašej neochote spraviť zmenu, pochopiť, dospieť...

Medzimesta
Autor: Lukáš Vavrečka
Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Prostor
Rok vydania: 2024
Počet strán: 240
Väzba: brožovaná
ISBN: 978-80-7260-614-6