Obrázek uživatele ena

Historie

Členem již
4 roky 9 měsíců

Moje příspěvky

Prázdnota je pokračovaním ságy Společenství. Obsahuje tri knihy a prvá má názov Sny. Mnohí si svoje nočné videnia vykladajú pomocou snárov, alebo sa radia s médiami a hľadajú v nich skrytý zmysel. No mohli by odrážať aj realitu z inej dimenzie. V srdci našej galaxie sa ukrýva Prázdnota. Nepreniknuteľná, strašná a nebezpečná. Keď sa začne rozpínať, pohlcuje hviezdy ako jednohubky. Nuž a presne z tohto priestoru začali prenikať do snov živých bytostí zvláštne vidiny. Znamenajú hrozbu?

Oči sú vraj oknom do duše. Čím je potom zrkadlo? Oknom do ďalšieho sveta či vesmíru? Možnože iba spája náš svet so svetom niekoho iného, temného, zlého, kto čaká na príležitosť, aby sa mohol vrátiť a pomstiť sa.

Tu sme ale na stránkach webu o fantastike a ja tiež patrím do kolektívu serióznych a rokmi ostrieľaných recenzentov. Nuž a možno si teraz položíte ( alebo si kladiete už dlhšie) otázku, aké trapasy už len môže vyrobiť recenzent? Mnohé, moji drahí čitatelia. Ja vyrábam hlavne jeden.

Aká je definícia monštier a je vôbec nutné nejakú mať? Kašlať na normy aj na predstavy. Aj tak ich má každý iné. To, čo niekto považuje za neprijateľné, je pre iného normálne. Kým niektoré ženy od násilného manžela utekajú, sú aj také, ktoré by si bez poriadnej bitky mysleli, že ich muž nemiluje. Aké divné, skreslené, monštruózne je naše vnímanie reality.

Trošku iná kniha, než sme zvyknutí. Takou je zbierka poviedok a básní s prevažne hororovou tématikou, Zlověsti. Je to zvláštne a zaujímavé spojenie. Nebýva bežné, že autor poviedok je aj autorom poézie. Aké teda tieto dva celky sú? Pretože každý čitateľ nemusí byť zároveň milovníkom prózy aj lyriky, radšej sa na ne pozrieme oddelene.

Kde sa všetko začalo, tam sa aj skončí alebo každá cesta vedie do Bulikova. Prešlo mnoho rokov odkedy Shara Komaidová s asistentom Sigrudom vyšetrovali vraždu známeho profesora. Mnohí z ich blízkych už nežijú, mnohé veci sa zmenili. Jedno však zostáva rovnaké. Sú to permanentne sa objavujúce dôkazy, že božská moc je na Kontinente stále prítomná.

Lucia Lukačovičová je cestovateľka a spisovateľka. Je to skvelá kombinácia, pretože práve nevšedné zážitky, miesta a legendy, ktoré na svojich cestách objavila, obohacujú jej knihy a poviedky. Román Zákon Azylu, je toho najčerstvejším dôkazom. Pretože Lucie Lukačovičová je veľmi zaujímavá žena a osobnosť, porozprávala som sa s ňou o cestovaní, silných zážitkoch, kedy stíha popri rodine a deťoch písať aj o tom, ako sa jej píše v tandemoch.

Po nehode, pri ktorej sa otvoril zvláštny priechod (možno aj do inej dimenzie), uniká z Temelínu šedá. Nik nevie, čo je to za hmotu, no všetkým je jasné, že u niektorých jedincov prebúdza mimozmyslové schopnosti. V Čechách sa u obyvateľov takýto talent prejavuje oveľa viac. Lenže k svojim schopnostiam sa radšej nepriznávajú. Prečo by to robili? Skončili by ako pokusné králiky zatvorení v nejakom ústave, prípadne v armáde, ako experimentálne zbrane...

Pomerne nedávno uchvátila českých aj slovenských milovníkov young adult fantasy séria Naslouchač, z pera Petry Stehlíkové. Zatiaľ sme mali možnosť čítať, prípadne si vypočuť vo forme audiokníh, tri romány z tejto ságy, a to Naslouchač, Faja a Nasterea. To, čo mnohí čitatelia nechcú pripustiť, sa stalo skutočnosťou. Táto sága je rovnako dobrá, ak nie lepšia, ako mnohé zahraničné romány tohto žánru. Strhne vás, pohltí a niektorí si na nej vytvoria „závislosť“. Aká je žena, ktorá napísala tieto príbehy? Čo má rada, čo nerada, ako ju napadol námet na tieto romány a mnoho ďalších otázok si položili tisíce fanúšikov. Nuž a kto by na ne mohol odpovedať zodpovednejšie ako samotná autorka? Aby bola ukojená vaša aj moja zvedavosť, pripravila som pre vás s Petrou Stehlíkovou tento krátky rozhovor.

Jedného dňa sa trpaslíci rozhodli využiť všetky vymoženosti a bonusy pohodlného ľudského života a presunuli sa z lesov do miest. Hoci sú vývojovo niekde medzi človekom a lesnou hubou, ľudstvo sa prekonalo a zrovnoprávnilo ich. Dnes sú súčasťou spoločnosti, prepchávajú potrubia, odvádzajú dane a žijú svoje obyčajné životy. Na papieri. Pretože stále je dosť takých, ktorí majú trpaslíkov radšej zo sadry alebo v rozprávke...

Stránky