Obrázek uživatele ena

Historie

Členem již
4 roky 8 měsíců

Moje příspěvky

Ľudia od pradávna snili a teraz nemyslím v noci, keď spali. Počas spánku snívali všetci tí poriadni a slušní jedinci, spokojní so svojim údelom tu, na Zemi. Excentrici, o ktorých hovorím, rojčili s otvorenými očami a navyše počas dňa. Celé stáročia to bola pohŕdaniahodná činnosť a takýto muži a ženy boli okolím, a väčšinou aj dobou v ktorej žili, nepochopení...

Honza Vojtíšek je známy autor hororových poviedok, zostavovateľ antológii aj vydavateľ elektronického časopisu Howard. Na svojom konte má prvý román Kazatel a nedávno vyšla poviedková kniha Rozpolcení, do ktorej prispel spoločne s Ondřejem Kocábem. Je to majiteľ krásnych dlhých vlasov, zmyslu pre humor a nekonečného množstva nápadov na rôzne príbehy. Už dlho som premýšľala nad tým, že by bolo zaujímavé predstaviť vám skutočného autora hororov. Väčšinou o nich máme rôzne predstavy. Najmä o tom, čo všetko majú za sebou, prípadne akými úchylkami trpia. Možno budete prekvapení a možno nie. V každom prípade, je to s nimi tak, ako s každým spisovateľom. Dokážu vidieť hrôzu aj tam, kde ju my, ostatní, nevidíme. Takže nech sa páči, len pre vás je tu Hozna Vojtíšek a mojich pár otázok...

Hororových románov a antológií sa našťastie vydáva dosť, vďaka čomu srdcia fanúšikov tohto štýlu plesajú. Či už sú to spisovatelia zahraniční, či domáci, úroveň týchto dielok je stále vyššia. Znalci žánru pri mene Honza Vojtíšek spozornejú, pretože jeho práce znamenajú kvalitu. Pozrime sa teda, čo za knižočku pripravil v spolupráci s mladým autorom Ondřejom Kocábom.

Avrana Kernová túžila teraformovať planéty vhodné pre ľudstvo, a jej opičiu civilizáciu. Vďaka nanovírusu mala byť evolúcia opíc rýchla. Lenže... Kernová mienila a ironický vesmír menil. Takže je vo vesmírnom korábe namiesto civilizovaných opíc partička vysoko inteligentných pavúkov portia labiata. Letia vesmírom s ľuďmi, ktorým rovnaký nanovírus pomohol prijať portite za rovnocenný druh. Dohliada na nich Kernová v podobe UI. Zachytili signály vysielané neznámou civilizáciou. Keďže ľudia, portie aj niečo, čo bolo kedysi Avrana Kernová, sú nadmieru zvedaví, idú si po odpovede...

Keby som sa spýtala či máte radi poéziu, asi by sa vás našlo len pár, ktorí by prikývli. Napriek tomu, že básne, ak viete, ako na ne, sa dajú pomerne ľahko pochopiť, netešia sa v dnešnej dobe obľube, akú mali kedysi. V časoch, ani nie tak dávnych, ich čítal takmer každý. Vychádzali v zbierkach, no aj v novinách a časopisoch. Doba sa mení a čo bolo, to bolo. Minulosť sa už zrejme nevráti. No nikdy nehovorme nikdy, pretože o taký comeback poézie sa snaží Jan Hlubek so svojou Trpkou hodinou. A nejde o takú hocijakú veršovanku, je hororová...

Dá sa byť dieťaťom času? Môžete to brať ako metaforu, prípadne sa zamyslieť nad budúcnosťou a novými technológiami, vďaka ktorým už pre ľudstvo čas nebude prekážkou. Budeme môcť v hibernácii prečkať stáročia, letieť k vzdialeným svetom. Ja takto čakám, pokým na terraformovanej planéte prebehne menšia evolúcia. K evolučnému pokroku mal napomôcť špeciálne upravený vírus, no opice zhoreli v atmosfére. Takže mi láskavo povedzte, čo sa tam dole vyvinulo za život? Čo sa to tu so mnou snaží komunikovať?

Ľudstvo sa odjakživa predháňalo vo vymýšľaní  nových, ešte ničivejších zbraní. Keď sa neosvedčili tie robotické, vrhli sa na vývoj biotických. Ibaže niektoré bioformy sa akosi nepodarili. Boli inteligentnejšie a schopnejšie. V kombinácii s implantátmi dokázali veci, o ktorých nemali tušenie ani samotní výskumníci...

Stáva sa pravidlom, že autori si občas odskočia zo svojho obľúbeného žánru niekam inam, aby si oddýchli, prípadne si splnili sny. Môžu nám potom vyrozprávať nečakané a pred svetom dlho ukryté príbehy, čo je len dobre. Jedným z takýchto autorov je aj Martin Štefko, ktorého román Mrtvé ženy je detektívka, spárená s thrilerom a chvíľkami dokonca čitateľa poteší aj hororovými prvkami.

Civilizácia, kedysi oddelená bariérou od zvyšku vesmíru, si našla cestu k Spoločenstvu. Hora jitřního světla má plány a pamäť Dudleyho Bosea. Pochopí, v čom sú ľudské slabiny? A naopak, podarí sa zistiť Spoločenstvu, v čom je slabina Hory? Karty sú rozdané, vojská pripravené, Stratených 23 je naozaj stratených. Spoznajte nových hráčov, zvítajte sa so známymi zradcami a ešte nebezpečnejšími nepriateľmi.

Keďže nám stále zúri karanténa, mnohí si kladú otázku: Čo čítať?
Zo začiatku sa dočítavalo to, čo sme mali doma už dlho. Teraz zásoby čtiva dochádzajú a my sme nútení poobzerať sa po nete, čo sa kde dá kúpiť. Vydavatelia na nás myslia, preto nám pripravili balíčky s rôznymi knihami. Novými, staršími aj starými. Veď pri knihách na veku skutočne nezáleží. našou Miss sa môže stať aj starý obchytkaný paperback.
Jedným z vydavateľov, ktorí pre čitateľov pripravili veľmi chutnú nádielku sci-fi románov, je pomerne mladé vydavateľstvo Planeta9.
Verím, že vás poteší aj zopár záludných otázok, ktoré som dvom šikovným ľuďom z Planeta9 položila...

Stránky