J. Sivok

Nesmírně se mi líbí "goldendogovská" edice novel, příznačně nazvaná Zrnka temnoty. Jsou to takové Stopy hrůzy pro dospělé, ale mnohem zajímavější.

Krysy sa väčšine ľudí hnusia. Žijú na špinavých miestach, v stokách, starých domoch, no stále je to tam, kde sú nablízku ľudia. Šíria obavy z chorôb a mnohí sa boja ich agresivity. Názov zbierky hororových poviedok Jiřího Sivoka je preto veľmi priliehavý. Aj strach, hrôza a hnus žijú ruka v ruke s nami, ukryté niekde blízko, v tieňoch a pivniciach. Objavia sa vždy, keď ich nečakáme a naše podvedomie nám bojazlivo šepká, že sa to nemusí skončiť práve dobre...